[ Home ]

Hail Holy Queen

alebo Kam kraca zborovy spev v Breznianskom regione

Oslava narodenin hudobnych telies sa zvycajne nesie v duchu rekapitulacie predchadzajuceho obdobia cinnosti, prehodnocovania nastolenych a (ne)splnenych planov, hladania moznych perspektiv ci vytycovania novych cielov do buducna... Ani Chramovy miesany spevacky zbor posobiaci pri Rimskokatolickom farskom kostole Nanebovzatia Panny Marie v Brezne neunikol uvaham na tuto temu a tej sprievodnej akcii, ktora najlepsie poukazuje na aktualny stav telesa a uroven jeho kvalit. Svojim slavnostnym vecernym vystupenim vo vyssie uvedenom kostole 19. augusta 2001 pripravil pre hudbychtivu pospolitost Breznianskeho regiona, ktorej sa tu zisiel uctyhodny pocet, nadherny zazitok a vyvolal nadsenie a nadej v radoch tych, ktori baziruju na skutocne kvalitnej interpretacii vaznej hudby a uz dlhsi cas ju v tejto horehronskej oblasti postradaju...

Toto vokalne zdruzenie, zalozene na jar v roku 2000 z iniciativy Ing. Mariana Nociara, sa za niekolko mesiacov vypracovalo na uroven, aku za rovnaku dobu cinnosti dosiahne len maloktore z formacii podobneho razenia. Sirsej verejnosti sa prvykrat predstavilo v zavere minuleho roka na Mileniovom koncerte cerstvo nastudovanym repertoarom vianocnych kolied a piesni.
Za velke pozitivum terajsieho vystupenia mozno povazovat uz samotnu strukturu programu, rozdeleneho na tri samostatne celky, co svedci v prvom rade o eradicii a vybornom hudobnom rozhlade dirigentky Mgr. Evy Kralovej, ktora pri koncepcii myslela jednak na pozornost posluchaca, ako aj na dispozicie telesa schopneho pojat a za tak kratke obdobie zvladnut a pripravit skladby pocnuc klasickym chramovym repertoarom az po rozne podoby rockoveho zanru.
V uvodnom bloku (klasicky repertoar), zostavenom z 3 a cappella skladieb a 3 skladieb s organovym sprievodom (MUDr. Maria Molcaniova) vyzadujucich koncentraciu na maximalnu cistotu prednesu a expresivny vyraz, preukazal zbor hrave zvladnutie takych interpretacnych kriterii, ako je zmysel pre vystavbu celku i pracu na detaile (Mozart: Ave verum), vystihnutie a primerane stvarnenie nastolenych kontrastov (Allmendinger: Kyrie z Missa ,,O bone Jesu") ci schopnost prace s dynamickou skalou, hlavne jej spodnou hladinou, ktora si vyzaduje hlasovu kultivovanost dosiahnutelnu specialnou hlasovou pripravou (D. Borgnjanskij: Cheruvinskaja, Menegali: Jesu Salvator Mundi, I. Zajc: Ave Maria). Na nej sa v zbore vyznamnou mierou podiela studentka konzervatoria J. L. Bellu v Banskej Bystrici - Stanislava Kokavcova. Zname a posluchacsky vdacne Panis Angelicus C. Franeka, demonstrujuce novodoby sposob spracovania starej klasickej cyklickej formy pouzitim typickych technickych a vyrazovych prostriedkov neoromentickej hudby v obohateni o huslovu zlozku v uprave dirigentky zboru (Ing. Boris Pekarovic, Katarina Franekova), uzatvaralo tento hudobny celok a tvorilo prechod k moderne ladenej II. casti koncertu - Rockovej Krizovej ceste mladeho slovenskeho autora Mariana Miluckeho. Vo forme muzikalu premierovo odznela na stretnuti mladeze na Kvetnu nedelu 2000 v Banskej Bystrici v podani studentov tamojsieho konzervatoria. Vyber niekolkych zostaveni (v hudobnej uprave Miluckeho ziaka Jana Hanulaka a Stanislavy Kokavcovej) charakterizuje popri zavaznosti vypovede a silnom emotivnom naboji, vyvierajucich zo samotneho nametu, velka pestrost a kontrastnost. Skladatel ich docielil uz pri vystavbe diela striedanim zborovych a solovych vystupov (Hosanna - zbor, tenor solo (J. Krnac), Odsadenie - zbor, Veronika utiera Kristovi tvar - solo mezzosopran, Stretnutie s Matkou - solo sopran, Ukrizovanie - zbor, Maria - solo sopran, zbor), adekvatnym podfarbovanim solovych partii zborom za ucelom zvysenia pozadovaneho ucinku (Hosanna, Stretnutie s Matkou), pracou s roznymi farebnymi odtienmi ludskeho hlasu (kazdej postave - Marii, Veronike - prisudil autor iny hlad, vyraz, zafarbenie...), zaujimavymi harmonickymi postupmi a zvratmi, no predovsetkym pouzitim instrumentov zodpovedajucich rockovemu stylu (gitary - Ing. Boris Pekarovic, Tomas Ihring) a zvukovych efektov, ake poskytuje volba syntetizatora.
Tretia cast koncertu patrila vysostne rocku a z jeho intencii sa uz nevymanila. Otvorilo ju rytmicke a zvukovo rozmanite Od vecnosti ku vecnosti Gocama V. (kvartet solistov, zbor, husle, gitara, syntetizator), vystriedane pokojnejsim Canedovym Aleluja v anglickom jazyku (hud. uprava, solo - S. Kokavcova) - ako jasny dokaz odvahy i chuti dirigentky a clenov zboru nebat sa siahnut aj po dedicstve anglo-americkej preveniencie a priblizit ho domacemu publiku, ktore tuto snahu nalezite ocenilo. Dve zaverecne diela - Jesus Christ Superstar A. L. Webera (hud. uprava: S. Kokavcova, zborova uprava: Mgr. Eva Kralova) a Traditional, v uprave Marie Shainman (Sestra v akcii) - Hail Holy Queen (hud. uprava: S. Kokavcova), pohybujucimi sa na rozhrani rocku az rock´ and rollu, prispeli svojim dynamizmom, chytlavou melodikou a doraznou rytmikou k maximalnemu vygradovaniu slavnostneho vecera. Zboristi tymto dramaturgickym krokom vzdali este raz hold Nebeskej Matke, a tym jasne podciarkli zmysel celeho dna i stretnutia. Prezentovali publiku svoje najlepsie kvality, ktore boli schopni za uplynulych dvanast mesiacov vdaka nevsednemu temperamentu svojej dirigentky a tiez vlastnemu entuziazmu a spontannej tuzbe po muzicirovani nadobudnut. Zvlast si dovolime vyzdvihnut kulturu hlasoveho prejavu, prepracovanost jednotlivych (hlavne solovych) partov, vyvazenost zvuku hlasovych skupin (napriek tomu, ze medzi muzskou a zenskou zlozkou vladne momentalne nepomer!) a technicka pohotovost, ktora castokrat chyba (bohuzial!) aj profesionalnym zborovym telesam. Celkovu atmosferu umocnovalo taktiez sprievodne slovo (Mgr. Livia Babicova), zamerane na dokladnejsie priblizenie cinnosti zboru a jednotlivych cisel programu.
My len verime, ze nadseny ohlas u verejnosti, ku ktoremu prispelo napokon i profesionalne zvukove ozvucenie (Lubomir Dedecek), bude pre Chramovy miesany spevacky zbor velkym stimulom a motivaciou do dalsich dni a ze sa mame do buducna na co tesit...

Mgr. Zuzana Grajcarova,
muzikologicka
Snimka: Mgr. Lubomir Kral

 Slavnosti spevu sa vydarili

Ucinkovanim zborov na bohosluzbach v Brezne a okoli sa v nedelu 7. oktobra skoncil trojdnovy festival spevackych zborov s medzinarodnou ucastou s nazvom V. Horehronske slavnosti zboroveho spevu Brezno 2001. Na dvoch festivalovych koncertoch v evanjelickom a. v. kostole a v mestskom dome kultury sa predstavilo sedem spevackych zborov, kde ucinkovalo 250 priaznivcov zboroveho spevu. Medzi hostami slavnosti nechybal prednosta okresneho uradu Ing. Jaroslav Demian, primator Brezna Ing. Vladimir Fasko a predsednicka miestneho odboru Matice slovenskej Maria Maculova.
Vsetky zucastnene kolektivy ocenili vecnymi cenami, ktore venovali hlavni organizatori festivalu. Cenu Okresneho uradu v Brezne ziskal miesany spevacky zbor Neven z juhoslovanskeho mesta Bac (na snimke Viktora Sajgalika), cenu Asociacie spevackych zborov Slovenska miesany spevacky zbor Geolog zo Spisskej Novej Vsi, cenu mesta Brezna miesany spevokol prievidzskych ucitelov Rozkvet, cenu primatora mesta Chramovy miesany zbor apostola Pavla pri Evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Brezne, cenu Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Spevacky zbor mesta Brezna, cenu miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne spevacky zbor Domovina z Bravacova a cenu mestskeho kulturneho strediska Chramovy miesany spevacky zbor pri Rimskokatolickom farskom urade v Brezne.

Ucastnici festivalu v sobotu predpoludnim prijemne relaxovali pri jazde Ciernohronskou zeleznickou z Cierneho Balogu do Hronca a po prijati u primatora nasledoval spolocensky vecer. O tom, ze sa podujatie naozaj vydarilo, svedcia aj slova Ing. V. Faska (pod zastitou ktoreho sa festival konal) po zaverecnom

,,Misijna" cesta breznianskeho zboru Jubilate Deo do Ziliny

Chramovemu miesanemu spevackemu zboru Jubilate Deo pri Rimskokatolickom farskom kostole v Brezne umoznil dekan Mgr. Jaroslav Kadlec v misijnu nedelu zajazd do Rajeckej Lesnej, Teplicky nad Vahom a Ziliny. Kysucami ich sprevadzal brezniansky kaplan vdp. Damian Zilka, rodak z Teplicky. O zazitkoch z tejto cesty nam porozpravala dirigentka zboru Mgr. Eva Kralova.
- Nasou prvou zastavkou bola mnohym dobre znama Rajecka Lesna. Pri kostole Narodenia Panny Marie, kde sme spolocne prezili tajomstva svatej omse, sa nachadza nadherne rezbarske dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckych Teplic - slovensky betlehem. Vyse 170 krojovanych postav, znazornenych pri praci, zabave, putujucich i adorujucich, charakterizuje zivot jednoducheho ludu v roznych regionoch Slovenska.
S prvymi zazitkami sme pokracovali smerom k cielu nasej cesty - do Ziliny, kde sme mali mat v Sirotanskom kostole (u Kapucinov) na Marianskom namesti o 16. hodine koncert. V case priprav zboristov na vystupenie sa ostatni clenovia zajazdu odviezli do nedalekej Teplicky. Navstivili kostol zasvateny sv. Martinovi a kaplnku niekdajsej panej hradu Strecno Zofie Bosniakovej, ktora sa stala prikladom vzornej manzelky i matky. Vdaka svojej laske k poddanym, zriadeniu chudobinca, vydobyjaniu prav pre zilinskych remeselnikov a mnohym inym skutkom bolo jej telo vystavene na povzbudenie pre vsetkych, ktori toto miesto navstivia.

Zilinskym posluchacom sme sa predstavili sedemdesiatimi piatimi minutami rozsiahleho repertoaru: klasikou, muzikalom a rockom. Vdaka daru pana dekana Mgr. Jaroslava Kadleca vystupili clenky zboru v jednotnom obleceni, co tiez umocnilo celkovy dojem z koncertu. Solistami boli Stanislava Kokavcova, Jan Krnac, Tatiana Nociarova, Ing. Marcela Nociarova, Kristina Gondova, Ivica Lekkiova, Ing. Boris Pekarovic, Tomas Ihring, MUDr. Maria Molcaniova. Sprievodne slovo k jednotlivym skladbam mala Mgr. Livia Babicova. Koncert mal u zilinskeho publika velky uspech. O to sa vo velkej miere pricinilo i profesionalne ozvucenie zilinskej spolocnosti HMZ Radiokomunikacie. Riaditelovi Vladimirovi Heczkovi patri obrovska vdaka za prispenie k vyvazenosti hudby so zborovymi vokalnymi partmi, najma v rockovych skladbach.
Kostol kapucinov bol na nase potesenie do posledneho miesta zaplneny, a to nielen laikmi, ale i profesionalnymi hudobnikmi. Jednym z nich bol i Mgr. Art Pavol Krska, slovensky hudobny skladatel zo Ziliny, ktory nas velmi povzbudil svojou gratulaciou. Pacil sa mu vyber skladieb i ich interpretacia. Venoval mi nadhernu zborovu skladbu Zdravas Maria a svojich desat vianocnych kolied pre miesany zbor, napisanych v rokoch 1994-1999, za co mu zo srdca dakujeme.
Tuzbou nasej ,,misie" bolo potesit srdcia posluchacov, dat im cosi, co sme my dostali ako dar a oslavit Toho, ktoremu zan dakujeme... Verime, ze sme v tu chvilu boli dobrymi misionarmi. S radostnym srdcom sme sa vratili domov spolu s peknymi spomienkami, ktore si urcite odniesol kazdy z nas...

24. SEPTEMBER  2002

Diela klasickych autorov, spiritualy i rock zneli v sobotu vecer v Rimskokatolickom kostole na Nebovzatia Panny Marie v Brezne v podani miesaneho chramoveho spevackeho zboru Jubila Te Deo.

 Na sklonku decembra

Mestske kulturne stredisko v Brezne pripravilo cely rad podujati. Ostartoval ich folklorny subor Mostar, ktory v mestskom dome kultury v programe Pokoj vam (1) privital hosti: folklorny subor Dopravar z Bratislavy a detsky folklorny subor Kycera z Cierneho Balogu. V sobotu 28. decembra v rimskokatolickom kostole na Mazornikove v Spolocnom vianocnom koncerte ucinkovali Spevacky zbor mesta Brezna a Dychovy orchester mesta Brezna. V tom istom case v rimskokatolickom kostole v meste sa detsky folklorny subor Stastne detstvo predstavil koledami a piesnami (2), s tym istym programom vystupoval na druhy den v rimskokatolickom kostole v Pohronskej Polhore. Vytazok z Vianocneho beneficneho ekumenickeho koncertu (3) Chramoveho zboru apostola Pavla pri Evanjelickom a. v. cikrevnom zbore v Brezne, chramoveho zboru Jubilate Deo pri Rimskokatolickom farskom urade v Brezne a greckokatolickej spevackej skupiny Telgart, ktory sa uskutocnil v nedelu 29. decembra v evanjelickom kostole v Brezne, venovali Detskemu domovu v Polomke.

23. SEPTEMBER 2003    Putnik Bozi

Druhy septembrovy tyzden bol pre Slovensko vynimocny. Media celeho sveta oznamovali, ze najoblubenejsi clovek, ktory pre mier a pokoj na Zemi vykonal velmi vela, prisiel k nam, na Slovensko. Priniesol povzbudenie pre mladych, pre rodiny a pokoj pre svetsku vrchnost.
Namestie v Banskej Bystrici s pritomnymi vytvorilo duchovnu jednotu a vyplavilo z ludi dobrotu.
Slavnostne slavenie svatej omse sprevadzal spev. Velkej pocty sa dostalo aj spevackemu zboru Jubilate Deo pri rimskokatolickom kostole v Brezne, ktory bol vybraty spolu s inymi.
Aj ked priprava bola narocna, vsetci to s radostou prijali. Velka vdaka patri dirigentke Stanislave Kokavcovej. Za porozumenie a pomoc chceme podakovat spravcovi rimskokatolickeho uradu dekanovi Mgr. Jaroslavovi Kadlecovi. Nakoniec dakujeme Svatemu Otcovi za jeho lasku, pokoj a obetu, ktorou nas posmelil, aby sme vsetci dokazali zit a niest svoj Kriz.

venovali E. Suchonovi a V. Wickovi

Ucinkovanim komorneho miesaneho spevackeho zboru Sine Nomine z partnerskeho polskeho mesta Ciechanow na svatej omsi v breznianskom rimskokatolickom kostole a vystupenim Spevackeho zdruzenia litomerickych ucitelov v evanjelickom a. v. kostole v Slovenskej Lupci sa v nedelu 5. oktobra skoncili VI. Horehronske slavnosti zboroveho spevu.

Na festivale spevackych zborov s medzinarodnou ucastou sa zucastnilo sedem spevackych zborov z Polska, Ceska a Slovenska. Pocas troch dni tieto kolektivy po sprievode mestom a ucinkovani na Namesti gen. M. R. Stefanika sa predstavili na dvoch festivalovych koncertoch v evanjelickom a. v. kostole a v mestskom dome kultury, kde spievalo vyse dvesto ucinkujucich.
Ucastnikom festivalu udelili aj vecne ceny a pamatne listy. Cenu Okresneho uradu v Brezne ziskal komorny miesany spevacky zbor Sine Nomine z Ciechanowa, Cenu Asociacie spevackych zborov Slovenska Spevacke zdruzenie litomerickych ucitelov a Cenu Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria chramovy miesany spevacky zbor Chorus Cremniciensis z Kremnice. Cenu mesta Brezna organizatori festivalu udelili Muzskemu spevokolu Dr. S. Daxnera z Tisovca, Cenu primatora mesta Brezna chramovemu miesanemu spevackemu zboru Jubilate Deo pri Rimskokatolickom farskom urade v Brezne, Cenu Mestskeho kulturneho strediska v Brezne Chramovemu zboru apostola Pavla priEvanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Brezne a Cenu Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne Spevackemu zboru mesta Brezna.
Zahranicni ucastnici slavnosti v sobotu navstivili novy lesnicky skanzen v CiernomBalogu - Vydrove a previezli sa Ciernohronskou zeleznicou. Hosti festivalu, dirigentov, organizacnych veducich a predsedov vyborov spevackych zborov prijal aj primator mesta Ing. Jaroslav Demian, ktory na spolocenskom vecere v mestskom dome kultury zucastnenym kolektivom odovzdal ceny a pamatne listy. V ramci festivalu boli pre jeho ucastnikov pripravene aj sprievodne podujatia: v Horehronskom muzeu vystava o zivote a diele hudobneho skladatela Vojtecha Wicka Zelena koliska, v obchodnom dome COOP Jednota vystava Stvrtstorocie Spevackeho zboru mesta Brezna a hudobne produkcie Brezno sa zabava v niektorych restauracnych zariadeniach mesta.
Horehronske zborove slavnosti hlavni organizatori - mesto, mestske kulturne stredisko, okresny urad, miestny odbor Matice slovenskej, Asociacia spevackych zborov Slovenska pod zastitou primatora - venovali 95. vyrociu narodenia hudobnych skladatelov Eugena Suchona a Vojtecha Wicka. Prave preto na druhom festivalovom koncerte vsetky zbory na zaver zaspievali skladbu E. Suchona Aka si mi krasna.
Podla vyjadreni zastupcov spevackych zborov tento rocnik festivalu bol jednym z najuspesnejsich od jeho vzniku. Vsetci sa uz teraz tesia na buduci, ktory sa uskutocni od 7. do 9. oktobra 2005.

(DaRa)
Snimky: Stefan Vozar

7. JUl  2004               Pripomenuli si misiu Cyrila a Metoda

Krestania roznych cirkvi na Slovensku si v pondelok 5. jula pripomenuli historicky vyznam misie svateho Cyrila a Metoda.
Byzantsky car Michal III. v roku 863 na Moravu okrem filozofa Cyrila a pravnika Metoda vyslal aj vyznamnych diplomatov a mladikov, ktori mali pomahat skusenemu pedagogovi Cyrilovi pri vzdelavani Slovienov.
Knieza Rastislav privital vierozvestcov s uctou a dal im do ucenia mladych Slovienov. V state noveho typu, ktory sa rozhodol vybudovat, potreboval zaviest novy pravny poriadok, vlastnu inteligenciu a vlastne pismo. Za styridsat mesiacov posobenia v risi Rastislavovej, v tzv. moravskom ucilisti sa posluchaci naucili citat, pisat, ziskali potrebne vedomosti z liturgie a z inych predmetov.
Pri prilezitosti statneho sviatku Cyrila a Metoda spevacky zbor Jubilate deo na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne v piatkovy vecer 2. jula ucinkoval v slavnostnom koncerte.

(r)

Foto: Stefan Vozar

27. SEPTEMBER 2005     Brezno rozozvuci zborovy spev

V dnoch 7. - 9. oktobra sa pod zastitou primatora Brezna Ing. Jaroslava Demiana uskutocni 7. rocnik Horehronskych slavnosti zboroveho spevu - festivalu spevackych zborov so zahranicnou ucastou. Pri tejto prilezitosti sme oslovili spoluzakladatela tychto slavnosti a clena organizacneho vyboru Daniela Rakytu:

o Jedenast zborov s takmer styristo ucinkujucimi, to je rekordny pocet z doterajsich rocnikov tohto podujatia. Konkretne ktore zbory v Brezne privitame?
- Na festivale sa zucastnia: mestsky ucitelsky zbor Gorce z polskeho Noveho Targu, Cantilena - spevacky zbor mesta Senica, Trenciansky spevacky zbor, Martinsky spevokol pri Zivene v Martine, Miesany spevacky zbor z Rimavskej Soboty, Okresny ucitelsky spevokol z Liptovskeho Mikulasa, miesany spevacky zbor Domovina z Bravacova, Miesany spevacky zbor z Valaskej, Chramovy zbor apostola Pavla pri Evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Brezne, chramovy miesany spevacky zbor Jubilate Deo pri Rimskokatolickom farskom urade v Brezne a Spevacky zbor mesta Brezna.

o Aky program ste pripravili?
- Slavnosti spevu sa zacnu v piatok 7. oktobra popoludni vystupenim vybranych zborov na Namesti gen. M. R. Stefanika, co bude uvodna pozvanka na tento festival. Vecer o 18. hodine sa v evanjelickom kostole uskutocni prvy festivalovy chramovy koncert (vystupia zbory z Noveho Targu, Senice, Trencina, Bravacova, Valaskej a z Brezna). Druhy festivalovy koncert bude v sobotu 8. oktobra o 18. hodine v mestskom dome kultury (predstavia sa zbory z Noveho Targu, Senice, Trencina, Rimavskej Soboty, Liptovskeho Mikulasa a domaci Spevacky zbor mesta Brezna). V nedelu dopoludnia bude spevacky zbor z Polska spoluucinkovat na bohosluzbach v rimskokatolickom kostole v Myte pod Dumbierom, zbor zo Senice v evanjelickom kostole v Slovenskej Lupci a trenciansky zbor v rimskokatolickom kostole na Mazornikove.

o Zboristi urcite nebudu len spievat. Ako sa o nich postarate vo volnych chvilach?
- Pripravili sme aj rad sprievodnych akcii, v ramci ktorych v sobotu mozu ich ucastnici absolvovat jazdu Ciernohronskou zeleznicou, navstivit Lesnicky skanzen vo Vydrove a Horehronske muzeum v Brezne. Popoludni dirigentov spevackych zborov prijme primator mesta a po druhom festivalovom koncerte sa zboristi stretnu na spolocnom vecere v restauracii Omega, kde sa o dobru naladu postara aj hudobna skupina pod vedenim Ivana Murinaka.

o Priaznivci zboroveho spevu sa okrem vystupeni domacich kolektivov zaiste potesia aj z ucinkovania zahranicneho hosta festivalu, spevackeho zboru Gorce z polskeho Noveho Targu. Mozete nam ho v kratkosti predstavit?
- Zakladom jeho repertoaru su stylizovane skladby, ktore sa viazu na ludovu hudbu z regionu Podhala. Spieva skladby vsetkych stylovych obdobi, vratane narodnych i sakralnych piesni a casto vystupuje v krasnych goralskych krojoch. Zbor ma za sebou desiatky vystupeni doma i v zahranici, napr. v Grecku, Taliansku, Spanielsku, Francuzsku, Rakusku, Madarsku a na Ukrajine. Vydal audiokazetu Melodie z Podhala, CD s koledami Boze Narodzenie z chorem Gorce a pripravuje nahravku Mszy goralskiej.

o Kto sa podiela na pripravach tohto podujatia?
- Clenovia jedenastich spevackych kolektivov na festivale v Brezne, ktory pripravili mesto Brezno, Mestske kulturne stredisko, Obvodny urad a Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne s financnou podporou Banskobystrickeho samospravneho kraja, svojimi vystupeniami zaiste vytvoria prijemnu atmosferu. Odmenou za to im bude burlivy a uprimny potlesk, verme, ze pocetneho publika.